Michal Greisiger

lekár, prírodovedec, botanik, zoológ, archeológ, paleontológ, Dr. med.

(*25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami - †10. 09. 1912 Spišská Belá )

Otcom bol roľník Michal a matkou Mária, rod. Faixová, ktorí mali 11 detí. S manželkou Helenou, rod. Lerchovou (*18. 7. 1859 - †28. 10. 1940) mal 4 dcéry, z ktorých najznámejšou bola botanička Irma Juliana (*16. 1. 1882 - †29. 6. 1947), vydatá Györfyová. Bola prvou ženskou poslucháčkou matematiky a prírodopisu na univerzite v Cluji. Spolupracovala s manželom pri výskume machorastov a rias, robila však i vlastné výskumy, najmä vo Vysokých Tatrách. Bola dobrou znalkyňou tatranských očianok.

Základné vzdelanie získal v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou 26. júna 1872 na gymnáziu v Kežmarku. Medicínu študoval na medicínsko-chirurgickej jozefínskej akadémii – Josephinum vo Viedni. Po dvoch rokoch štúdium prerušil (1874). Krátky čas pôsobil ako vychovávateľ v rodine Mariášiovcov. V štúdiu pokračoval v Budapešti, kde bol 8. decembra 1877 promovaný na doktora medicíny.

V roku 1878 sa usadil v Spišskej Belej ako praktický lekár a úradný lekár tabakovej továrne v Spišskej Belej. V roku 1883 sa stal hlavným mestským lekárom. Jeho zdravotnícky obvod siahal od Popradu po Hniezdne, cez Zamagurie, Ždiar a Javorinu až do Poľska. Chudobných, najmä Rómov z Rakús a Krížovej Vsi liečil zadarmo, ba prispieval im na lieky a stravu. Liečil robotníkov z tabakovej továrne, bol osobným lekárom kniežaťa Hohenloheho, zemianskej rodiny Švábiovcov v Slovenskej Vsi a Hrhovských (Görgeyovcov) v Toporci. V rokoch 1886 - 1889 si postavil dom na vtedajšej Zimnej ulici na mieste zbúraných starých domov č. 22 a 23.

Venoval sa hlavne zdravotníckej osvete, najmä boju proti fajčeniu a alkoholizmu, komunálnej politike, prispel k vybudovaniu kanalizácie v meste Spišská Belá a rozvoju turistiky. Zaoberal sa aj vlastivedným výskumom, skúmal okolitú tatranskú prírodu. Intenzívne sa venoval najmä botanike, faunistike, archeológii (objavil napr. lokalitu Burbrich východne od Veľkej Lomnice), paleontológii a kultúrnej histórii Spiša. Zakladal herbáre, zriadil si pri svojom dome botanickú záhradu s liečivými rastlinami, ktorú využíval aj vo svojej lekárskej praxi. Pozoroval život vtákov a ich sťahovanie, správy zasielal do Ornitologického ústredia v Budapešti. Všímal si život vysokej zveri vo Vysokých Tatrách, skúmal ryby v prítokoch Popradu a Dunajca a jaskynnú faunu. Vlastnil bohatú zbierku vtákov, chrobákov a motýľov z tatranskej oblasti, archeologickú zbierku s nálezmi z doby kamennej a bronzovej z Popradskej kotliny, paleontologickú zbierku s nálezmi z Gánoviec. Niektoré svoje zbierky venoval Karpatskému múzeu v Poprade. Archeologické zbierky odkúpilo v roku 1951 od jeho dcéry Edity Kežmarské múzeum. Výsledky svojich pozorovaní publikoval nielen v miestnej, ale i v zahraničnej tlači.

Bol zakladajúci členom a funkcionárom Uhorského karpatského spolku. Ešte pred postavením Karpatského múzea zhromažďoval exponáty do jednotlivých oddelení múzea a bol zvolený za kustóda zoologického oddelenia. V roku 1887 urobil v múzeu zoologickú expozíciu. V parku okolo múzea spoločne s Samuelom Weberom vysadil tatranské alpínky a horské dreviny. Od roku 1881 bol členom Rakúsko-uhorského ornitologického spolku s ústredím vo Viedni, kde jeho ornitologické správy boli publikované v Tschusiho ornitologických ročenkách (1882 - 1890), po vzniku Uhorského ornitologického ústredia posielal svoje ornitologické správy do Budapešti, kde boli od roku 1894 publikované v časopise Aquila. Bol dlhoročným členom a predsedom Rybárskeho spolku v Spišskej Belej.

Prílohy
Mesto Spišská Belá, Petzvalova 18, 059 01 Spišská Belá, Tel.: +421 52/4680511, Fax.: +421 52/4680501, e-mail: jneupauerova@spisskabela.sk, IČO: 326518,DIČ: 2020674953